Hlavná stránka Napíš e-mail Mapa stránky

Obdobie zrušenia poddanstva

V období rokoch 1810 – 1856 bolo v Uhorsku zrušené poddanstvo. Bolo to v roku 1848. Prestal urbár, panština, roboty a dávky. Samozrejme postupne. Zrušenie pánskych robôt a dávok sa vzťahovalo iba na urbariálnych poddaných sedliakov. Kuriálni (zmluvní) nádenníci – želiari, museli však zostať u svojich zemepánov aj naďalej. Zrekapitulujme si, čo platil poddaný sedliak od čias Márie Terézie.


Od vlastníctva pôdy platil „cenzus“, t. j. stoličnú alebo štátnu daň, odovzdával „dežmu“, t. j. deviatok z dopestovaných plodín z pôdy pre zemepána (deviatok z pšenice, žita, jačmeňa, ovsa, od ovce 3 grajciare, 3 sliepky, 6 vajec, 3 funty ľanu...) a desiatok pre farára. Priama práca na panskom – panština so záprahom bola 52 dní v roku a pešia 104 dní. Potom pracoval na farských pozemkoch, nevieme však presne koľko dní v roku. Okrem toho platil vojenské dane a kontribúcie a mal aj iné povinnosti, stačilo, že si páni niečo zmysleli. Želiari a remeselníci museli odpracovať 18 dní pešej práce a podželiari (želiar bez domu) 12 dní pešej práce do roka. A želiari samozrejme ešte odrábali zemepánovi za prenajatú pôdy.

 

Bol to až zúfalo ťažký život. A tu sú aj korene absolútneho nezáujmu poddaných o zvyšovanie efektívnosti hospodárenia a ich nedôvery k akýmkoľvek novotám. Čím viac vypestovali a dochovali, tým viac im pán zobral. Záchranou pred hrabivosťou pánov bola iba chudoba, keď už pán nemal čo brať. Zrušenie poddanstva v Uhorsku bolo posledné v Európe a postupne prinášalo do života sedliakov prvky humánnosti a väčších šancí v živote. Prvé roky po jeho zrušení ani naši predkovia vo Vysokej nevedeli čo si počať s časom, ktorý dovtedy venovali robote na panskom, a zadlžovali sa u židovských krčmárov. No o pár rokov už nastúpila generácia mladých hospodárov, ktorí začali zveľaďovať svoje majetky.

 

Prepis z obecnej kroniky

Spracoval: Vlado Hurajt

generuje redakčný systém LEKOX.sk CMS
Copyright © 2017 LEKOX.sk